Obranca Igor Karaba po úspešnom ukončení štúdia už poctivo zarezáva v NŠC. V rozhovore prezradil akou zmenou prešiel klub, ale aj čo to zo šatne

Obranca Igor Karaba po úspešnom ukončení štúdia už poctivo zarezáva v NSC. V rozhovore prezradil akou zmenou prešiel klub ale aj čo to zo šatne.

1. Si v Diplomatoch od začiatku, skús popísať najvýraznejšie zmeny podľa teba

Najvýraznejšie zmeny vidím v komforte pre hranie, napríklad keď sme začínali v Dúbravke sme nemali ani šatňu, potom je to samozrejme stránka materiálneho zabezpečenia, dnes už je to tak že zlomíš hokejku dostaneš novú, niektorý chalani dostali dokonca korčule, ak niečo naozaj potrebuješ klub ti to zabezpečí. Pásky na hokejky, na holene, šnúrky, nože to všetko je už samozrejmosť. V Hamuliakove máme k dispozícií posilňovňu a saunu. Tá zmena je naozaj citeľná.

2. Čo pre teba znamená hrať hokej za svoju univerzitu, je to pre teba niečím špeciálne?

V prvom rade treba povedať že už som absolvent, no je to pre mňa česť reprezentovať svoju alma mater na medzinárodnej scéne. S tým však prichádza aj určitá dávka zodpovednosti nemôžem si dovoliť spraviť nejaký „prúser“ lebo by som tým nepoškodil len sebe, ale aj škole a klubu. Špeciálne je to určite aj tým, že náš azda najväčší fanúšik je PhDr. Ľudovít Húcik, ktorý je zároveň aj riaditeľom inštitútu, takže niekedy som strávil okrem času na prednáškach aj nejakú tu hodinku v jeho kancelárii, čo sa nezmenilo ani teraz keď som už zamestnaný.

3. EUHL. Vieme ako funguje univerzitná liga za morom, súčasná kvalita tej našej? Keď sa zamyslíš, napadnú ťa nejaké konkrétne zlepšenia, ktoré by lige mohli pomôcť rásť?

Liga išla úrovňou za tie roky hore či už jej kvalita po hokejovej stránke, expanzia mužstiev, každoročné zápasy s výberom ACHA, najnovšie podpísanie memoranda o spolupráci v Moskve to sa musí uznať, ale porovnávať univerzitný športový systém za veľkou mlákou s tým našim neprichádza do úvahy, my sme oproti nim ešte len v plienkach ak vôbec. Veď súťaže NCAA sú často krát sledovanejšie než profesionálne ligy. Napadne ma toho veľa, ale v skratke by som povedal, že najväčším problémom sú asi financie. Od toho sa potom odvíjajú ostatné veci, ako zlepšenie marketingu, materiálne zabezpečenie atď.  Momentálne je financovanie klubov v lige výhradne postavené na tom akých sponzorov si zoženie škola sama. Určite by to chcelo aj väčšiu podporu zo strany štátu, nemyslím tým iba zo strany rezortu vnútra, svoju ruku k dielu by mohlo priložiť školstvo, obrana, ale aj kultúra, treba vymyslieť projekt ktorý bude obsahovať všetky aspekty jednotlivých rezortov a liga pôjde ešte viac hore, nevylúčil by som ani spoluprácu zo SZĽH.

4. Skús priblížiť tvoje osobné krátkodobé ciele(pracovné, školské, športové)

Školské ciele mám splnené, štátnice som mal až v septembri, keďže som absolvoval stáž na našom veľvyslanectve v Záhrebe počas leta, no začínam uvažovať o malom doktoráte. Zamestnaný som v NŠC(národné športové centrum) zatiaľ som spokojný, ale priznám sa niečo ma ťahá za hranice konkrétne do Kanady, v priebehu budúceho roka by som chcel vycestovať cez program „working holiday“. Športové ciele sú jasné postúpiť s diplomatmi do play-off a tam sa už môže stať čokoľvek.

5. Hokejové schopnosti. Čo sú podľa teba tvoje najsilnejšie stránky a naopak na čom by si chcel popracovať?

Viem, že vždy nechám na ľade všetko hlavne svoje srdce, pozične mi to tiež ide ale mal by som popracovať na technike korčuľovania, aj keď to sa v tomto veku už ťažko robí.

6. S ktorým súperom v lige sa ti hrá najlepšie a s ktorým najhoršie

Zle sa mi hrá s tímami ktoré sa snažia iba kaziť hru. Dobre sa mi hrá s Bystricou, zápasy s nimi majú správny náboj a všetko čo k dobrému hokeju patrí.

7. Prečo si sa rozhodol práve pre školu diplomacie a verejných vzťahov? Odporučil by si ju mladým ľudom? a prečo

Vždy ma okrem hokeja bavilo aj medzinárodné dianie. Ako malý som miloval mapy a históriu potom prišla stredná, myslím že mama mi povedala o VŠMVV a pre mňa to bola jasná voľba. Určite by som ju odporučil všetkým ktorých bavia podobné veci. Aj keď sme malá škola, sme taká jedna veľká rodina, človek ani nemá pocit, že chodí do školy,  na škole máme profesorov ktorí sú neskutočné kapacity a každý z nich ma osobný prístup ku žiakovi a vždy sa s nimi dá dohodnúť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *