Powerforward Winkler porozprával o hokeji, škole ale aj súkromí

Podarilo sa nám vyspovedať útočníka Filipa Winklera, ktorý oblieka dres diplomatov prakticky od vzniku klubu. V oboch ročníkoch, ktoré odohral sa mu podarilo dostať do výberu EUHL.  Uplynulú sezónu zaznamenal deväť kanadských bodov za gól a osem asistencií.  O jeho spokojnosti či nespokojnosti, o voľnom čase či plánoch sa už dočítate ďalej.

1.       Ahoj Filip, ďakujeme, že si si našiel čas, na úvod nám povedz niečo o sebe, čomu všetkému sa venuješ mimo ľadu.

No kde začať , v lete som oslávil 24 narodeniny , študujem na VŠEMVS . Mám super brigádu popri škole, ktorá je časovo celkom zvládateľná,  čo mi vyhovuje pri štúdiu ako aj hokeji. Voľný čas mi určite najviac spríjemňuje šport, ktorému sa venujem aktívne či pasívne.  Ten kto ma pozná vie ,že som športový fanatik a len veľmi ťažko mojej pozornosti ujde nejaká športová udalosť. Ďalej by som určite rád spomenul aj kamarátov, ktorí sú neoddeliteľnou súčasťou môjho života a som veľmi vďačný že ich mám.

2.       Pôsobil si vo viacerých ligách a kluboch, ku ktorému miestu máš najkrajšie spomienky a prečo.

Takže do 18 rokov som pôsobil v Slovane, na ktorý mám len tie najlepšie spomienky. V obidvoch ročníkoch v doraste sme boli výborná partia, na ktorú rád spomínam. Bohužiaľ sa nám nepodarilo ani raz vyhrať titul. Potom som išiel skúsiť šťastie za veľkú mláku. Bola to celkom facka od života, v 18 rokoch ísť do sveta bez znalosti cudzieho jazyka, avšak bez pomoci ostatných Slovákov by som to určite nezvládol. Rok som teda strávil v GMHL kde sa nám podarilo vyhrať ligu. Síce to nebola najlepšia juniorská súťaž, ale i tak to fanúšikom vôbec neprekážalo a brali nás ako majstrov sveta.  Reprezentovali sme celkom malé mesto, ale o to to bolo krajšie lebo sme boli jedna veľká rodina. Od kabíny cez realizačný tím až po našich „suplujúcich rodičov“.  Preto najkrajšie spomienky uchovávam práve v tejto sezóne. Rok nato som odišiel do NAHL Fresno Monsters ,  čo už bola kvalitná celoštátna americká juniorská súťaž.  Lenže v novembri som mal po sezónne keďže som musel ísť na operáciu ramena. Bola to smola ale to patrí k športu .Ďalšie zastávky  nestoja za zmienku až pokým som nezakotvil u Diplomatov(úsmev).

3.       Projekt EUHL je určite zaujímavý, ako ty hodnotíš úroveň hokeja, organizáciu alebo zázemie ligy samotnej?

Myslím že by sme si mali v prvom rade vážiť tú skutočnosť, že máme možnosť hrať hokej na kvalitnej úrovni po Európe. Za tie tri ročníky urobila liga neuveriteľný progres, preto pevne verím a dúfam, že projekt bude len napredovať a aj kompetentní  ľudia z  nehokejového prostredia sa toho chytia. V Amerike to funguje už desiatky rokov, dokonca vysokoškolský americký futbal je tam obľúbenejší ako profesionálna NFL. Preto, lebo to robia z lásky ku športu a nie za peniaze. Tak prečo by to aj u nás nemohlo fungovať rovnako ?

20

4.       Kde sám seba vidíš za päť rokov?

Ťažká otázka, na ktorú žiaľ nemám odpoveď,  neviem čo bude o rok a tobôž nie o päť(smiech). Ale teda snáď budem zdravý, šťastný a obklopený ľuďmi ktorí ma majú radi. A ako som spomínal, šport je moja vášeň a človek by mal robiť to, čo ho baví.

5.       Skús nám povedať o svojich najlepších vlastnostiach alebo najhorších.

Zaujímavá otázka , asi som si skôr vedomý tých horších. Možno to znie zvláštne ale asi najväčší problém je v mojej hlave a asi hlavný dôvod prečo sa neživím hokejom.  Psychika a sebavedomie je môj kameň úrazu. Ale ako správny športovec by som sa mal vyhovoriť na zranenia(smiech).

6.       Nejaký odkaz komukoľvek?

Keď mám teda tú možnosť, určite by som sa chcel poďakovať mojej najväčšej fanúšičke, mame. Za všetko čo pre mňa spravila. Ďalej ako som spomínal , veľmi silno budem držať palce stále iba začínajúcemu projektu EUHL. Aby sa ešte stále z rozrastajúcej ligy stala súťaž, ktorá bude pojem a  bude vychovávať mladých ľudí nielen po hokejovej stránke ale aj osobnostnej pomocou štúdia. Každý si dobre uvedomuje kam sa uberá „profesionálny“ šport na Slovensku a skončiť s niečím, s čím som vyrastal, kvôli tomu že nie je kde hrať, je smutné.  Takže dúfam že sa na jeseň vidíme na zápasoch diplomatov lebo hokej sa hrá pre Vás,  fanúšikov.

Ďakujeme Filipovi za rozhovor a želáme mnoho ďalších športových ale aj osobných úspechov.

Autor: Jakub Sudek

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *